Ako ďalej budovať národný inovačný systém na Slovensku?

Štatistické testovanie hypotéz pre lepšie nastavenie odporúčaní ako skvalitniť inovačný ekosystém v menej rozvinutých regiónoch Slovenska

Informácie sa vďaka rýchlemu pokroku v technologickej oblasti stávajú pravdepodobne najdôležitejším zdrojom pre hospodársky rast v 21. storočí. Po agrárnej a priemyselnej ére sme sa ocitli v málo známom teréne znalostnej ekonomiky, najnovšie ekonomiky digitálnych platforiem, ktorá neustále premieňa samú seba a aj nás ako sociálne bytosti vo svete, pre život v ktorom sme sa adaptovali v dlhom procese biologického a kultúrneho vývoja.

Vysvetlenie procesu, ktorým dochádza k zmenám v hospodárskom systéme vyžaduje, aby sme venovali pozornosť predstavivosti a tvorivosti ľudí. V evolučnom procese sa variácia postupne premieňa adaptáciou na uniformitu. Ak sa podniky dostatočne adaptujú na stav prostredia a prežijú, môžu využiť svoju tvorivosť a na trh priniesť nové produkty alebo procesy, vložiť do systému variáciu a začať ňou nový evolučný cyklus.

Štatistické uchopenie súvislostí medzi hladinami dimenzií European Innovation Scoreboard

Historické údaje v poslednej aktualizácii z obdobia 2014 až 2021 nám umožňujú vytvoriť analýzu v podobe regresných panelových modelov, kde vždy jednu z dvanástich hladín konfrontujeme s ostatnými jedenástimi.  Okrem nich v modeli vždy ponechávame fixné efekty za jednotlivé národné hospodárstva aj roky, čo nám zabezpečuje možnosť získať kontrolu nad všetkými ostatnými nezahrnutými premennými špecifickými pre dané miesto a čas. V strede odhalenej siete vzájomných vzťahov v Grafe 1 nachádzame doménu inovatívnej produkcie, ako najdôležitejší prvok systému, ktorý jeho kondíciu drží na aktuálnej úrovni. Čím je inovačný systém úspešnejší v schopnosti organizovať vzťahy v prospech produkcie inovatívnych výrobkov, služieb alebo procesov, tým vyššie hladiny nachádzame aj vo väčšine ostatných domén systému. Ostatné sú na nich naviazané priamo alebo sprostredkovane.

Niektoré väzby medzi hladinami sú očakávané, iné sú prekvapivé a neintuitívne. Prvou a očakávanou súvislosťou je obojstranná súhra akademického výskumu s komerčne úspešným inovačným sektorom. Konkurencieschopnosť v komerčnom prostredí podľa zistení v grafe koreluje s hladinou atraktivity výskumného systému práve z obvyklého akademického hľadiska. Táto dimenzia pozostáva z intenzity spolupráce vedcov na medzinárodných publikáciách, participácii na vedeckých publikáciách, ktoré patria medzi najviac citované a z atraktivity prostredia pre zahraničných doktorandov.

Viac informácií a pohľady na inovačný ekosystém a transformácie modelu nájdete v analýze.

Táto analýza je súčasťou projektu Lepšie politiky pre výskum a inovácie v menej rozvinutých regiónoch Slovenska (SciPol:SK), ktorý je financovaný z  Európskeho sociálneho fondu.