Konferencia SciPol:SK 2020 Policy Lab: Ako správne namiešať výskumné a inovačné politiky na Slovensku?
Odkazy na jednotlivé prezentácie a záznam nájdete v programe nižšie.
Konferencia SciPol:SK 2020 Policy Lab je pripravovaná v rámci projektu “Lepšie politiky pre výskum a inovácie v menej rozvinutých regiónoch Slovenska“, ktorého cieľom je skvalitnenie systému tvorby a implementácie verejných výskumných a inovačných politík.
Už o dva týždne prinesieme výsledky analýz, prieskumu a efektívne návrhy pre optimalizáciu výskumných a inovačných politík. Vidíme množstvo opakujúcich sa príbehov o systémových problémoch a pracujeme na návrhoch, ako tieto problémy riešiť a naštartovať slovenský inovačný ekosystém. Cieľom konferencie je predstaviť prvé výstupy projektu, a diskutovať o pripravovaných reformách verejných výskumných a inovačných politík s odbornou verejnosťou v rámci workshopov.
Podujatie je určené pre:
• vedkyne a vedcov,
• inovátorov,
• zamestnancov verejnej správy,
• projektových manažérov,
• a pre každého, kto sa zaujíma o zmeny v smerovaní výskumu a inovácií na Slovensku.
Podujatie sa bude realizovať prostredníctvom aplikácie ZOOM.
Záznam z podujatia:
Program
PREZENTÁCIA VÝSTUPOV PROJEKTU SciPol:SK
9:00 – 9:45 Z čoho a ako žije veda na Slovensku. Stav výskumu a inovácii na Slovensku/ Barbora Halásová, Daniel Straka
Cieľom prednášky je ponúknuť komplexné zmapovanie súčasného stavu výskumu a inovácií SR a taktiež jeho porovnanie s ostatnými krajinami EÚ. Ako hlavné východisko nám slúži analýza, v ktorej sme zozbierali dostupné dáta, mapujúce a ilustrujúce kvalitu výskumu a inovácií na Slovensku. Tieto dáta sme porovnávali, pričom sme využívali predovšetkým kontext krajín Európskej únie. Pre zhodnotenie stavu výskumu a inovácií sme sa rozhodli pokryť časový horizont od roku 2004 po súčasnosť, respektíve podľa dostupnosti dát. Prezentované budú dáta, ktoré sa venujú financovaniu výskumu a inovácií, ľudským zdrojom, výstupom či aktivitám.
9:45 – 10:30 Systémové nedostatky – Pracovné skúsenosti výskumníkov na Slovensku/ Slavomír Ondoš
Na jar tohto roku sme medzi výskumníkmi na Slovensku uskutočnili prieskum, ktorého cieľom bolo zistiť, čo presne ľuďom vo výskume u nás chýba, aby mohli podávať vynikajúci vedecký výkon a dosahovať výsledky. Snažili sme sa nejasné tušenie systémových problémov v opakujúcich sa príbehoch z konkrétnych pracovísk a kariér ľudí premeniť na systematické pozorovanie a interpretácie. Zistili sme, že dnešný málo výkonný slovenský inovačný ekosystém má nádej na zmenu k lepšiemu. Výskumníci kolektívne identifikujú logickú, dobre do seba navzájom zapadajúcu mozaiku vzťahov medzi javmi, ktoré im komplikujú každodennú prácu. Naše zistenia sa dajú zhrnúť do poznámok, ktoré môžu prispieť do verejnej diskusie o lepšom dizajne verejných inštitúcií v tomto sektore.
10:30 – 11:15 Participácia Slovenska v rámcových programoch. Od 6. rámcového programu po Horizont 2020/ Daniel Straka, Peter Štofko
Nízka zapojenosť slovenských vedcov v rámcových programoch vyvoláva množstvo otázok ohľadom stavu vedeckého ekosystému na Slovensku. Aká bola účasť Slovenska v žiadostiach a participácia v schválených projektoch od 6. rámcového programu po Horizont 2020? Disponovala slovenská veda v rokoch 2002-2020 ekonomickým a ľudským potenciálom, ktorý by umožňoval vyššiu participáciu v rámcových programoch? Aké boli a sú hlavné faktory a prekážky ovplyvňujúce účasť Slovenska v rámcových programoch?
11:15 – 12:00 Ako napĺňame odporúčania Európskej komisie a vlastné výskumné politiky/ Karolína Havlíčková
Hodnotenia výskumného a inovačného ekosystému medzinárodnými inštitúciami už dlhodobo poukazujú na nepriaznivý stav, ktorému Slovensko čelí vo financovaní výskumu a vývoja, systéme riadenia, ľudských zdrojoch, kvalite výstupov, spolupráci a výskumno-inovačnej aktivite súkromného sektora. Na tento nepriaznivý stav reagovali aj vlády SR. V snahe rozvinúť systém výskumnej a inovačnej vládnej politiky schválili postupne niekoľko strategických dokumentov, ktorých cieľom bolo nastaviť priority výskumu a inovácií na Slovensku. Aké konkrétne opatrenia vlády navrhovali a do akej miery boli naplnené?
12:00 – 13:00 Prestávka
PANELOVÁ DISKUSIA
13:00 – 14:00 Vízie, reformy a stratégie/ Ľudovít Paulis (MŠVVaŠ SR), Peter Balík (MIRRI), Michal Habrman (MF SR)
14:00 – 17:00 POLICY LAB – WORKSHOPY
Účasť na workshope je limitovaná pre každý z nich na 20 osôb.
Ako do výskumu získavať dobrých ľudí a udržať si ich?
Ľudské zdroje sú v medzinárodných hodnoteniach považované za silnú stránku výskumno-inovačného prostredia na Slovensku. Poukazuje sa tým napríklad na vysoký podiel domácich absolventov doktorandského štúdia. Výskumné a inovačné prostredie na Slovensku však nie je dostatočne otvorené, atraktívne a excelentné, aby zaujalo zahraničných uchádzačov. Čo je horšie, krajina už dlhodobo čelí odlivu mozgov do zahraničia. Ako nastaviť výskumný systém, aby šikovní ľudia zo Slovenska neodchádzali ale naopak, aby sa sem vracali? Čo získava výskumník odchodom do súkromnej sféry? A naopak čo stráca inštitúcia?
Ako správne riadiť verejné výskumné inštitúcie?
Systematicky zlyhávajúci štát môže sektor poškodzovať viac, než ak by nekonal vôbec. Činnosť inštitúcií často nie je vecne a zmysluplne prepojená s potrebami pracovísk, ktoré však musia rámcové pravidlá rešpektovať. Štát principiálne nedôveruje záujmu zodpovedných výskumníkov realizovať projekty s ohľadom na hospodárnosť vynaložených prostriedkov. Frustrujúci princíp sa nedá zmeniť inak ako návratom k obnoveniu dôvery medzi štátom a odvetvím, ktoré prostriedky investuje do spoločensky užitočného výskumu.
Ako vybudovať hospodárstvo založené na inovatívnom priemysle?
Podnikateľský výskum a vývoj na Slovensku je jedným z najslabších v EÚ. Podniky by pritom mali byť zdrojom zásadných inovácií. Zvýšenie súkromných investícií v podnikovom výskume a vývoji by malo priniesť viac patentov, ochranných známok, úžitkových vzorov a dizajnov. Slovensko by sa vo výsledku malo zaradiť medzi silných inovátorov European Innovation Scoreboard, v ktorom sa dlhodobo nachádza na chvoste tabuľky. Aké nástroje použiť, aby sme tento cieľ ako krajina aj dosiahli? Ako motivovať súkromné podniky, aby sa viac zapájali do výskumu a ako ďalej pracovať s výsledkami takéhoto výskumu?
Ako financovať výskum z verejných zdrojov?
Medzi najdôležitejšie výzvy, ktoré sa týkajú výskumných politík, už dlhodobo patrí zvýšenie financovania výskumu a vývoja. Dôležitosť tejto oblasti sa premietla takmer vo všetkých strategických dokumentoch schválených vládami SR, pričom si prostredníctvom nich dávali rôzne ciele. Ale či už išlo o cieľ zvýšiť celkové investície do výskumu a vývoja na úroveň 1% HDP do roku 2020 alebo na úroveň 1,2% HDP, faktom zostáva, že Slovensko v súčasnosti investuje do výskumu a vývoja len 0,84% HDP (údaj za rok 2018). Dostatočné finančné prostriedky sú pri tom kľúčové nie len pre získavanie kvalitných ľudských zdrojov, ale odrážajú sa aj v kvalite výstupov výskumu. Ako je v realite možné financovať výskum z takto obmedzených verejných zdrojov?
Ako dosiahnuť otvorenosť a spoluprácu vo výskume?
Spolupráca vo výskumno-inovačnom prostredí má rôzne formy, od spolupráce výskumníkov v rámci pracoviska, cez medziodborovú spoluprácu k spolupráci naprieč sektormi (súkromný/verejný). V dotazníkovom prieskume sa nám ukázalo, že manažér hrá kľúčovú úlohu pri nadväzovaní externých spoluprác – tímy, kde majú manažéri jasne stanovené ciele a sú v bližšom kontakte so špičkou v ich odbore, registrujú aj vyšší dopyt po externej spolupráci. Ani ten najkvalitnejší manažér však nemôže zmeniť celý systém, v ktorom spolupráca a komunikácia často zlyháva. Aké nástroje by mohli inštitúcie a firmy motivovať k väčšej otvorenosti?
Aké výstupy majú byť cieľom verejne podporovaného výskumu?
Napriek tomu, že Slovensko disponuje dostatočným prísunom ľudských zdrojov (domácich doktorandov a výskumníkov), neodráža sa to aj automaticky na vysokej kvalite výstupov národného inovačného systému. Práve naopak, podiel a kvalita vedeckých výstupov sú už dlhodobo vyhodnocované a označované za slabú stránku slovenského výskumného a inovačného systému. Aké výstupy majú byť cieľom verejne podporovaného výskumu? A aké systémové zmeny majú potenciál tento nepriaznivý stav zlepšiť?
