Predstavitelia Japonska označili silu jadrovej nehody stupňom 7, čo je najvyšší stupeň, ktorým bola označená jadrová havária v Černobyle, povedal Ken Buesseler, ktorý je oceánografický chemik na Woods Hole Oceanographic Institution.

„Keď sa na to pozeráme z pohľadu oceánu, vplyv Fukušimy presiahol Černobyľ“ povedal Buesseler.

Rádionuklidy v morskej vode boli zachytené z výpustného kanála elektrárne, z pobrežnej vody 5 až 10 km južne od elektrárne a 30 km blízko pobrežia.

„Hladiny niektorých rádionuklidov sú prinajmenšom rádovo vyššie než najvyššie hladiny rádionuklidov v roku 1986 v Baltickom mori a Čiernom mori, čo sú moria lokalizované najbližšie k Černobyľu“ povedal Buesseler.

Buesseler získal mimoriadny grant z NSF na zistenie základnej koncentrácie niekoľkých rádionuklidov v Atlantickom a Pacifickom oceáne. 

Buesseler a jeho kolegovia stanovia základné dáta o rádionuklidoch pre Atlantický a Pacifický oceán za použitia východo-západnej siete staníc pre vzorky kde už existuje možnosť získania vzoriek oceánskej vody.

Výskumníci sa naučili veľa o osude rádioaktívneho spádu z černobyľskej katastrofy, ktorý sa dostal do oceánov a taktiež získali veľa poznatkov o používaní spádu ako izotopového indikátora pre účely ako rýchlo sa oceánska voda zmiešava a akumuluje sedimenty.

„Po Černobyle, nebol spád meraný iba vo vzorkách blízko lokality ako napr. v Čiernom mori ale aj vo vzdialenejšom severnom Pacifickom oceáne“ povedal Buesseler.

Pretože atmosféra a oceán sú prepojené, vedci očakávajú, že ak sa objaví prítomnosť rádionuklidov v atmosfére, tak bude zaznamenaná aj v oceáne, hoci na veľmi nízkej úrovni, povedala oceánografická chemička Henrieta Dulaiová z Univerzity Hawai.

Dulaiovej bol taktiež udelený grant od NSF – oddelenia oceánskych vied na štúdium spádu.

Vedkyňa monitoruje oceánske vody za účelom zistenia koncentrácií rádionuklidov a určenie šírenia uvoľnených rádionuklidov.

„Podobne ako Japonci, zaoberáme sa rádiochemickou situáciou, ktorá nás bude sprevádzať dlhý čas“ povedal Don Rice, riaditeľ NSF chemického oceánografického programu.

„Pre porozumenie ako si oceán a atmosféra budú vymieňať túto kontamináciu, musíme najskôr zistiť aktuálnu situáciu“ povedal Rice.

Dulaiovej štúdia je zameraná na centrálny Pacifický Oceán a zahŕňa pobrežné a pevninské vody Hawaia, Guam a Midway Islands.

„Blízkosť Hawaia k Japonsku ho robí dôležitým monitorovacím bodom“ povedala Dulaiová. „Zbierame týždenne pobrežné a mesačne pevninské vzorky vody“.
Dvojtýždňové vzorky sú taktiež zbierané z Guamare a vzorky sú zbierané z lodí plávajúcich v západnom Pacifiku. 

Vzorky sú následne analyzované na izotopy cézia, ktoré identifikuje rádionuklidy uvoľnené z Fukušimy.

Dulaiová sa taktiež plánuje zamerať na ostatné rádionuklidy ako jód, stroncium a niektoré aktinidy, ktoré boli uvoľnené.

„Tieto informácie sú potrebné“ povedala Dulaiová „takže nejaké následné snahy o porozumenie vážnosti uvoľnenia, bioakumulácie rádionuklidov v oceánskych potravných sieťach a oceánskych procesov a schém šírenia sa uvoľnených rádioizotopov budú mať dobrú základňu dát“.

Zdroj