Správa poukazuje na fakt, že v roku 2006 došlo k nárastu hrubého domáceho produktu Únie o 3%, čo od roku 2000 predstavuje najvyššie číslo. Tento nárast je spôsobený zvýšením produktivity (nárast HDP na zamestnanca), ako aj nárastom zamestnanosti. Okrem toho mnohé nové členské štáty EU, ako aj krajiny s relatívne nízkym HDP na obyvateľa, dobiehajú svojich silnejších susedov.
Zo sektorálneho hľadiska, najsilnejší nárast bol zaznamenaný v  odvetviach s výrazným podielom informačných a komunikačných technológií, ako napríklad v komunikačných zariadeniach, v kancelárskych strojoch a v počítačoch.
„Ide o veľmi povzbudivé výsledky, ktoré poukazujú na fakt, že reformy  v rámci revidovanej Lisabonskej stratégie pre rast a pracovné miesta začínajú prinášať svoje ovocie“, uviedol viceprezident Komisie Günter Verheugen. Viceprezident ďalej poznamenal, že európsky priemysel dokázal udržať svoju pozíciu na svetovom trhu, na rozdiel od amerických a japonských výrobcov.
Správa ďalej identifikuje kľúčové smery, ktoré najviac prispievajú k produktivite. „Zvýšenie investícii do vedy a výskumu môže výrazne zvýšiť rast produktivity najmä pri zapojení  prvkov znalostného trojuholníka, veda a výskum, inovácie, vzdelávanie a odborný rast správne integrované, vrátane  oblasti  vedeckého personálu“, uvádza sa v správe.
Podľa Komisie, dosiahnutie cieľa investovať 3% HDP do vedy a výskumu, by viedlo k zvýšeniu produktivity, ako aj zisku. Doteraz sa túto hranicu podarilo splniť len dvom členským štátom, konkrétne Švédsku a Fínsku, predpokladá sa však, že do roku 2010 by ich malo nasledovať ďalších osem štátov
„Som stále znepokojený výdajmi na vedu a výskum, najmä v súkromnom sektore. Je tu jednoznačná potreba zvýšenia“, poznamenal komisár Verheugen.
Správa taktiež vyzdvihuje dôležitosť investícií v informačných a komunikačných technológiách (ICT), ktoré prinesú vysokú návratnosť  v zisku z produktivity ak bude sprevádzaná primeranými organizačnými zmenami a investíciami do zručnosti .
Ďalšie dôležité motory produktivity identifikované Komisiou zahŕňajú stimulovanie podnikania  zjednodušením  procedúr zalokladania spoločností a zlepšovanie podmienok pre malé a stredné podniky, ako aj  lepšie uplatňovanie nástrojov lepšej regulácie a odstránenie zbytočnej byrokracie .
Smerom do budúcnosti, správa berie do úvahy nové a  vznikajúce technológie, ktoré môžu hrať úlohu v raste ekonomiky.
„Nie je jasné do akej miery  nové a vznikajúce technológie (elektromechanické mikrosystémy, pokrokové materiály, bio a nanotechnológie) naplnia  ich predpokladaný potenciál, na druhej strane je jasne , že ich potenciál je signifikantný a môže byť hlavným prínosom pre rast produktivity a inovácii v nasledujúcich desaťročiach“, uvádza sa v správe. „Je však pravdepodobné, že manažovanie poznatkov sa stane postupne dôležitejším a úspešné biznis modely budúcnosti budú tie, ktoré sú úspešnejšie práve v tejto oblasti.“

Pre viac informácií kliknite sem.

Lisabonská stratégia

Zdroj: CORDIS